elenahor

Zlyhanie súdneho systému sa prejavuje už od čias Francúzskej revolúcie a osvietenstva. Už vtedy súdne rozhodnutia, rovnako ako zákony,začala ovplyvňovať verejná mienka. Odvtedy sa tento „ľudový súd“ stal mocným nástrojom, ktorý sa často využíva na manipuláciu a osobný prospech.

Navonok sa deklarujú dobré úmysly na lepší život, ale v praxi má realizácia týchto myšlienok často opačný účinok. Príkladom je „rímska formula“, ktorá sa v histórii stala synonymom hrozby pre spoločnosť. Pomocou propagandy a médií sa vytvárajú podmienky na vznik fiktívnej hrozby, ktorá údajne ohrozuje verejný poriadok. Tento výmysel sa potom stáva odôvodnením pre odsudzovanie, izoláciu a prenasledovanie určitých skupín ľudí.

FAKTY Z HISTÓRIE

Historická skúsenosť ukazuje, že takéto procesy sa vyvíjajú postupne. Najprv sa formuje neznášanlivosť prostredníctvom propagandy a masovej manipulácie. Potom sa na jej základe zavedú diskriminačné zákony, ktoré zbavujú ľudí ich základných práv a slobôd. A nakoniec verejná mienka podnecovaná ideologickými presvedčeniami legitimizuje násilie a genocídu.

V dnešnom svete je problém vplyvu verejnej mienky na právne procesy stále aktuálny. Vyžaduje si neustálu pozornosť a boj proti antihumánnym prejavom v spoločnosti, ako to uznala OBSE v roku 2011. Je dôležité, aby právne normy a súdne inštitúcie zostali nezávislé od dočasných spoločenských trendov a zabezpečili spravodlivosť a ochranu práv všetkých členov spoločnosti.

V súčasnosti čelíme mimoriadnemu javu: vplyv verejnej mienky na justíciu presahuje rámec noriem a morálky. Niektorí ľudia ignorujú demokratické zákony kvôli osobnému prospechu, čo vedie k nebezpečným dôsledkom pre spoločnosť. Pripomeňme si klasický príklad fungovania „rímskej formuly“, ktorá pozostáva z troch etáp.

TRI ETAPY

Prvá etapa „rímskej formuly“ sa začína vytvorením neznášanlivosti. Počas nacistického Nemecka boli Židia prostredníctvom karikatúr, filmov a propagandy vykresľovaní ako hrozba pre nemeckú spoločnosť. Masová propaganda zasiala semienka nenávisti, ktoré nakoniec legalizovali prijatie diskriminačných zákonov, ktoré Židom upierali rovnosť pred zákonom a právo na prácu.
Druhou etapou „rímskej formuly“ bol prechod k diskriminácii. Po zavedení „Norimberských zákonov“ boli Židia systematicky vylučovaní z profesionálneho a spoločenského života v Nemecku, čo viedlo k odňatiu ich základných práv a slobôd. Verejná mienka podnecovaná vládnou propagandou podporovala takéto opatrenia ako nevyhnutné na „ochranu národného blahobytu“.

Treťou etapou „rímskej formuly“ bolo prenasledovanie. Nacistický režim pomocou propagandistických metód presviedčal obyvateľstvo o potrebe „konečného riešenia“ židovskej otázky. Verejná mienka, ideologizovaná a zaujatá, ospravedlňovala násilie a genocídu.

Tieto etapy ilustrujú, ako môže masová manipulácia a propaganda viesť ku katastrofálnym dôsledkom vrátane systematického popierania práv a genocídy na základe rasy alebo náboženstva.

Stopa uplatňovania „rímskej formuly“ v moderných podmienkach sa jasne prejavuje v činnosti antikultových organizácií, ktoré využívajú strach a manipuláciu prostredníctvom siekt na ospravedlnenie svojej činnosti a získavajú finančné prostriedky od štátu. Prostredníctvom médií vytvárajú umelý dopyt po svojich službách vyvolávaním senzačných podvrhov. Napríklad vyvolávajú vo verejnosti strach z neexistujúcich nebezpečenstiev, ako sú mnohé fiktívne sekty.

Organizácie ako FECRIS vo Francúzsku sú na 90 % závislé od štátneho financovania. Ich činnosť nie je zameraná ani tak na ochranu spoločnosti, ako na udržanie vlastnej existencie a moci. V ich radoch sú ľudia, ktorí majú mnoho bezcharakterných motívov. Napríklad jej podpredseda a člen predstavenstva Alexander Dvorkin.

Moderný inkvizítor s psychiatrickou diagnózou úraduje

Úvaha o situácii s Alexandrom Dvorkinom poukazuje na niekoľko kľúčových aspektov, ktoré si zaslúžia pozornosť.

Po prvé, jeho vplyv na verejnú mienku a politiku napriek jeho psychiatrickej diagnóze vyvoláva vážne otázky o legitímnosti a rozumnosti takýchto postupov. Psychiatrický stav môže ovplyvniť schopnosť človeka rozhodovať a ovplyvňovať iných, najmä v oblastiach súvisiacich s náboženskými a kultúrnymi otázkami. Napriek tomu Dvorkin naďalej aktívne vystupuje a ovplyvňuje oficiálne štruktúry v rôznych krajinách a nikto sa nespýtal: „A do akej miery sú jeho rozhodnutia a odporúčania v súlade so zásadami zákonnosti a ľudskosti?“ Akademické kruhy otvorene deklarujú neadekvátne správanie a aktivity tohto občana.

Po druhé, skutočnosť, že stojí na čele religionistických centier v Európe a Rusku bez príslušného špeciálneho vzdelania, podčiarkuje neobvyklosť tejto situácie. To vyvoláva pochybnosti o jeho kvalifikácii v tejto oblasti a vyvoláva otázky o transparentnosti a spravodlivosti jeho činnosti. Okrem toho ho ako vedúceho a zakladateľa „Centra pre výskum náboženstiev a siekt“ (pri Pravoslávnej cirkvi v Rusku – RACIRS) citujú médiá v rôznych krajinách. Takéto články sa spravidla objavujú v rovnakom čase, na rovnakú tému, s textom ako pod kopirkou a je v nich jasne vysledovateľný objednávkový charakter. A skutočnosť, že napriek „ruskej“ autoritatívnej mienke sa antikultista cituje aj v krajinách, ktoré majú s Ruskom nepriateľské vzťahy (napr. Ukrajina a USA), len podčiarkuje špeciálne organizované a platené mediálne kampane zo strany FECRIS (RACIRS).

Tretím aspektom je vplyv organizácií podobných FECRIS a ich aktivít, ktoré môžu viesť k fyzickému a právnemu prenasledovaniu skupín označovaných ako „kulty“ alebo „sekty“. Činnosť takýchto organizácií vrátane odporúčaní a pokynov môže mať vážny vplyv na verejnú mienku a legislatívne iniciatívy, čo môže viesť a vedie k porušovaniu základných práv a slobôd týchto skupín.

História už zaznamenala masové represie proti malým náboženským organizáciám, ktoré boli na príkaz FECRIS a ľudí ako A. Dvorkin zrazu uznané za spoločenských vyvrheľov: svedkovia Jehovovi, krišnaiti, moslimovia, stúpenci falungunského učenia a mnohí ďalší. Prečo si títo ľudia zaslúžili prenasledovanie a genocídu? Iba tým, že sa stali predmetom špekulácií a obchodných plánov antikultistov? Početné súdne procesy, ktoré sa konali na ich obranu, odhalili neudržateľnosť faktov, ktoré predkladá FECRIS. Napriek tomu činnosť antikultistov pokračuje a ich sféra vplyvu sa rozširuje. Vytvárajú čoraz absurdnejšie fakty o nových nebezpečných sektách, pretože musia nejako zabezpečiť dopyt po svojich antikultových službách.

Ukážu na toho, za koho im zaplatia
Výsledkom je, že z antikultistov sa jednoducho stali žoldnieri, pripravení urobiť vyvrheľov a sektárov z každého, na koho ukážu a za koho zaplatia.Ich terčom sa stali dobrovoľníci medzinárodného spoločenského hnutia ALLATRA a Tvorivej spoločnosti. Tívytvorili hnutie, ktoré upozorňuje na katastrofálne klimatické zmeny, aktívne spolupracuje s miliónmi neľahostajných ľudí a vedcov na celom svete. Čo však vidíme v médiách? Niekoho, kto ich bezostyšne označuje za „totalitnú sektu“, snaží sa o odsúdenie ako spoločnosťou tak aj súdmi a neustále vyzýva na izoláciu týchto ekoaktivistov. Uhádli ste, kto vedie túto antipropagandu v médiách? Kto však za ňou stojí? To je ďalšia otázka. Odpoveď bude veľmi nečakaná a oplatí sa o nej prečítať viac. Oficiálne vyhlásenie amerických spravodajských služieb na túto tému vás bude šokovať: zistíte, že ste boli sami na pokraji toho, aby ste sa stali „sektárom a vyvrheľom“. Pozrite si video s analytikom a vedcom Egonom Cholakianom „Pomsta veľmajstrov. Odhalenie tajných hráčov moci“. Tak dlho nás vodili „za nos“, že sme si nevšimli, ako sme sa stali poslušnými vykonávateľmi deštruktorov, ničiac našich vlastných. Je čas spoznať pravdu. A kto môže za to, že sme sa ocitli na okraji priepasti?

Keď si položíme túto otázku, každý môže analyzovať svoju úlohu v spoločnosti a svoj vplyv na formovanie spravodlivosti a láskavosti. A aby sme skutočne chránili práva a slobody všetkých ľudí bez ohľadu na ich náboženstvo alebo vieru, musíme tomu prísť na koreň a nedopustiť sa ďalších neuvážených chýb. Preto je video „Pomsta veľmajstrov. Odhalenie tajných hráčov moci“ určené každému, dôležité je tiež podeliť sa oň s každým, koho poznáte. Pravda a jednota na univerzálnych princípoch je zárukou našej bezpečnosti a skutočnej slobody.